28/06/2020
Chcem vedieť, ako správca čerpá moje peniaze
Každému vlastníkovi určite aspoň raz napadla otázka, čo správca robí so všetkými tými peniazmi, ktorými sú vlastníci povinní na spoločný účet prispievať na základe zálohového predpisu. Vlastník však nielenže má právo nahliadnuť na spoločný účet všetkých vlastníkov, ale spoločenstvo, resp. správca, má zároveň povinnosť mu vyhovieť, keďže v tomto prípade žiada o prístup do dokumentov súvisiacich s čerpaním prostriedkov na svojom „vlastnom“ účte.
Majiteľmi spoločného účtu bytového domu sú totiž v zmysle dikcie bytového zákona všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Títo vlastníci sú zároveň povinní na pravidelnej báze uhrádzať zálohové platby za plnenia spojené s užívaním bytu na tento spoločný účet. Výnimkou síce môže byť jednorazová úhrada súčtu všetkých zálohových platieb, no pre podstatu tohto článku nie je relevantná.
Z uvedeného si teda vieme vyvodiť, že v prípade, keď vlastník uhrádza akúkoľvek predpísanú sumu na spoločný účet, ide o presun peňažných prostriedkov zo svojho súkromného účtu na „vlastný“ účet. Ak si vlastník chce preveriť zostatok na spoločnom účte, preveruje si v podstate zostatok na svojom vlastnom účte.
Niektorí správcovia a spoločenstvá vlastníkov však toto právo vlastníkov nerešpektujú a napriek tomu, že im zákon ukladá povinnosť povoliť vlastníkom nahliadanie do dokladov týkajúcich sa správy domu, robia rôzne obštrukcie, len aby v tom vlastníkom zabránili. Svoje konanie pritom obhajujú tvrdením, že im to zákon o ochrane osobných údajov neumožňuje.
Tu sa však týmto konaním správcovia dostávajú do rozporu aj s právnymi predpismi zaoberajúcimi sa spotrebiteľskými otázkami. Nejde tu už len o konflikt dvoch, ak nie troch právnych predpisov (bytový zákon, zákon o ochrane osobných údajov, zákon o ochrane spotrebiteľa), ale najmä o v praxi častý reálny zásah do majetkových práv vlastníka s vážnymi dôsledkami.
Postup správcu, ktorým „zneviditeľní“ údaje ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ponechá viditeľné len osobné údaje toho vlastníka, ktorý svoje právo podľa § 9 ods. 5 písm. d) využije, je v podstate absurdný. Pýtame sa, potrebuje takýto vlastník vidieť svoje osobné údaje, ktoré dokonale pozná? Má sledovať toto ustanovenie možnosť daného vlastníka oboznámiť sa so svojou platobnou históriou?
Na riešenie uvedeného problému sme sa opýtali Úradu na ochranu osobných údajov SR. Položili sme otázku, či ide v prípade, ak si vlastník robí zo spoločného účtu výpisy alebo odpisy, o spracúvanie osobných údajov. Úrad k tejto otázke zaujal stanovisko, že v uvedenom prípade o spracúvanie osobných údajov v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia a čl. 4 ods. 7 nariadenia nejde.
Z uvedeného zjavne vyplýva, že postup správcu alebo spoločenstva, ktorí nepovolia vlastníkom nahliadať do dokladov týkajúcich sa čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, je absolútne nesprávny, a ak by vlastník, ktorému nebolo umožnené využiť svoje právo, podal žalobu na súd, je veľmi pravdepodobné, že by uspel.
Z odpovede Úradu sa však viac než veľkou silou vynára otázka, čo je potom v zmysle § 5 spracúvaním osobných údajov podľa úradu, keď ním nie je samotné ich spracovanie zrakom?
Považuje Úrad na ochranu osobných údajov SR za zaznamenávanie osobných údajov len ich zaznamenávanie počítačovým systémom alebo na papieri? Nie je zaznamenaním osobného údaja len to, že ho niekto vidí? Veď zapamätať si ho predsa môže určitá osoba aj bez toho, aby bol uchovaný trvalým spôsobom.
