21/01/2025
ZÁVODSKÝ URBÁR VČERA A DNES
Čo je to vlastne urbár? Ako a prečo urbár vznikol? Akú má urbár budúcnosť?
Často dostávam tieto otázky a pri diskusiách si uvedomujem ako ľahko na našu minulosť zabúdame. Možno i preto je pre nás urbár niečo už neznáme, staré a zabudnuté. Ale na druhej strane i živé a aktuálne, veď v obci existuje stále urbárske spoločenstvo a to Pasienková a lesná spoločnosť obce Závod a dokonca ešte niekoľko ďalších menších pozemkových spoločenstiev.
Urbár je od začiatku spojený s našou obcou a jej obyvateľmi a chcel by som zistiť o ňom viac a zachovať informácie do budúcnosti. Na tomto mieste vám viem zatiaľ predložiť len informácie, ktoré sú verejne dostupné a ktoré zostali zachované po mojich predchodcoch a boli mi odovzdané.
Ak vám pri slove urbár zavanie duch histórie, je to úplne namieste. Urbár sa používal už od stredoveku v podobe súpisu pôdy a ľudí, nie však ich vlastníkov, ale nevoľníkov, ktorí mali voči zemepánovi rôzne povinnosti a to pracovné, naturálne a peňažné. Urbárska ako i zemepanská pôda bola vo výlučnom vlastníctve zemepána, nevoľníci na nej len pracovali resp. ju mali v užívaní. Podľa spôsobu užívania sa majetok delil na poddanský, želiarsky a domkársky. Pôda sa delila na intravilán, kde patrili domy a záhrady a extravilán s pasienkami lesmi a ornou pôdou. Práve vo vzťahu k pôde v extraviláne vznikali urbáre. Vzťah medzi nevoľníkom a zemepánom bol skutočne veľmi neľudský a jediným vykúpením z roboty bola len smrť.
V 18. storočí začal byť tento systém už neudržateľný v dôsledku zlej hospodárskej situácii v Uhorsku a nízkeho výberu daní. Kráľovná Uhorska Mária Terézia sa rozhodla túto situáciu riešiť na tú dobu veľkou reformou a to vydaním tzv. Tereziánskeho urbára v roku 1767. Išlo o kráľovské nariadenie, ktorým sa jednotne v celom Uhorsku upravil vzťah medzi nevoľníkom a zemepánom. Podstatou reformy Márie Terézie bolo jednotne zaviesť dávky a povinnosti voči zemepánovi podľa pomeru s rozsahom pôdy, ktorú mal nevoľník v úžitku. Zároveň sa stanovila maximálna hranica feudálnej renty. Napr. sedliak, ktorý hospodáril na celej usadlosti musel odpracovať ročne na panskom 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo. Okrem toho boli ďalšie peňažné a naturálne povinnosti.
Reformy našťastie pokračovali a panovník Jozef II., syn Márie Terézie vydal Patent o zrušení nevoľníctva v roku 1785. Z nevoľníkov sa stali poddaní, čo bolo na tú dobu zásadné zlepšenie. Ani to však nezmenilo postavenie poddaných vo vzťahu k urbárskej pôde. Prvá zmena bola možná na základe zákonného článku IX z roku 1840, ktorý umožňoval zrušenie urbárskeho pomeru medzi zemepánom a podaným, ak s tým obaja súhlasili. Veľkým bojovníkom proti urbárskemu útlaku bol i Ľudovít Štúr a i vďaka nemu sa v revolučnom roku 1848 zákonným článkom IX zrušilo poddanstvo a zrušili sa urbárske povinnosti. Štát čiastočne vykúpil urbárske pozemky pre urbárnikov od zemepánov formou štátnych dlhopisov a na zvyšok poskytol urbárnikom pôžičku. Na základe zákonného článku X/1848 začali vznikať lesné a pasienkové spoločenstvá. A nakoniec tzv. Urbárskym patentom z roku 1853 sa definitívne potvrdilo vlastníctvo urbárnikov k pozemkom zapísaným v urbáre. V ďalších zákonných článkoch až do roku 1913 sa postupne upravila činnosť pasienkových spoločenstiev a určil sa právny základ ich fungovania podobne ako ich poznáme dnes.
Takto vznikal postupne i Závodský urbár. Každý pôvodný obyvateľ Závodu bol zapísaný v urbáre a musel pracovať pre zemepána. Teda každý súčasný vlastník podielu v urbáre má predka, ktorý bol pôvodným obyvateľom Závodu v stredoveku a pracoval na panskom. Preto je takmer v každej obci na Slovensku urbár. Dokonca je ich viac a i v našej obci bolo v minulosti minimálne 6 pozemkových spoločenstiev. Pasienková a lesná spoločnosť obce Závod je priamym nástupcom urbárskeho zoznamu zo stredoveku. Prvá historická zmienka zachovalého spisu urbáru v Závode, ktorá mi bola po predošlom vedení odovzdaná, je z roku 1908. Ide však len o čiastočnú kópiu záznamu o pozemkoch a vlastníkoch. Najvýznamnejší historický záznam je originálny hlasovací zoznam pasienkového spoločenstva z ustanovujúceho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 4.1.1943 v Závode. Podľa tohto zoznamu mala pasienková spoločnosť v Závode 719 členov s veľkosťou podielu 943071 a počtom hlasov 9358. Podľa tohto zoznamu až 628 členov bolo z obce Závod, 51 členov bolo v Amerike a zvyšných 40 členov bolo zo susedných obcí a štátov. Členmi boli ešte i dvaja židia bývajúci v Závode na čísle domu 77, obaja mali po 10 hlasov. Najväčším vlastníkom podielu bola podľa zoznamu Rímskokatolícka cirkev Závod, ktorá mala až 99 hlasov. Najväčším vlastníkom z obyvateľov obce bol starý otec mojej manželky, v tom čase maloletý Martin Studenič (Palika), bývajúci na čísle domu 323, ktorý mal 61 hlasov.
Žiaľ po vojne a znárodnení boli zákonmi č. 81/1949 Zb. o úprave pomerov pasienkového majetku a zákonom č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov spoločne obhospodarovaných lesov zrušené pasienkové a lesné spoločenstvá a ich hospodárenie prešlo na štát. Vlastníctvo k pasienkom bolo prevedené do vlastníctva družstva a z urbárnikov sa zo zákona stali členovia družstva. Lesné pozemky boli odovzdané krajským lesným správam. V Závode to bolo rovnako, pasienky prešli do vlastníctva JRD Závod a lesné pozemky prevzala krajská lesná správa Pezinok. Z odovzdávania lesných pozemkov sa zachovali kópie zápisníc. Dňa 25.7.1958 boli odovzdané do správy lesov lesné pozemky zo šiestich pozemkových spoločenstiev v Závode.
Po revolúcii sa na základe reštitučných zákonov podarilo požiadať o vrátenie majetku a dňa 29.3.1992 sa konala ustanovujúca členská schôdza, ktorá obnovila činnosť Pasienkovej a lesnej spoločnosti obce Závod. Majetok spoločnosti je tzv. spoločná nehnuteľnosť (i keď je tvorená desiatkami pozemkov) nachádzajúca sa v katastrálnom území Závod, zapísaná na LV č. 2848 a na LV č. 2969. Celková výmera spoločnej nehnuteľnosti je 4.775.514 m2 čo je cca 1/6 celkovej rozlohy katastra obce Závod. V rámci reštitúcie sa však nevrátili všetky pozemky. Pozemky, ktoré dal do užívania Miestny národný výbor alebo predal Obecný úrad pred reštitúciou občanom a na ktorých sa postavil rodinný dom, ako i pozemky, na ktorých vznikla cesta, alebo kanál sa nevrátili urbáru. Taktiež sa nevrátili podiely po odvlečených židoch, emigrantov a ani podiel farnosti. Tento podiel spolu cca 5 % zostal družstvu a bol v dražbe kúpený súčasným podielnikom. V súčasnej dobe má urbár 548 členov, teda menej ako v roku 1943. Ale už len cca polovica členov býva v Závode.
Právny základ činnosti urbáru bol stanovený zákonom z roku 1995 a aktuálne je upravený Zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Zákon zachoval všetky historické črty urbáru ako je nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti, spoločné rozhodovanie nadpolovičnou väčšinou všetkých podielov, povinnosť každoročného zhromaždenia vlastníkov, orgány ako je výbor a dozorná rada, rozhodovanie o nájme výborom atď. Závodský urbár je na rozdiel od iných špecifický tým, že má veľkú časť pozemkov aj v intraviláne. Historicky pomáhal a pomáha pri rozvoji obce tým, že prenechal pozemky do nájmu obce na ďalšiu individuálnu výstavbu domov. Urbár nemôže pozemok predať, môže ho len prenajať.
Závodský urbár má bohatú minulosť. Má však i budúcnosť? Budúcnosť urbáru je v našich rukách a záleží len na nás, ako s ním naložíme a čo po nás ostane. Chcem na tomto mieste vzdať úctu a rešpekt našim predkom, ktorí zachovali ako dedičstvo i náš urbár v Závode. Ďakujem všetkým tým, ktorí pomohli obnoviť urbár v roku 1992. Ďakujem všetkým, ktorí pracovali pre urbár až doteraz. Pre ich úsilie a námahu cítim i ja zodpovednosť a povinnosť pokračovať v tom čo začali a odovzdať urbár ďalej v lepšom stave, ako sme ho dostali.
JUDr. Richard Hollý, LL.M.
predseda Pasienkovej a lesnej spoločnosti obce Závod p.s.
